Milosrdný Malý Dunaj
Každý rok sa tešíme ako správni vodáci na splav. Je pravda, že vodácko-turistický klub má rôznorodé aktivity, ale splav je pre nás niečo také ako rodinná oslava alebo aj čerešnička na torte. Voda môže združovať, môže rozhádať, ale to silné puto spolupatričnosti skupiny je vždy vysoko nad tým.
Samotnému splavu predchádza zorganizovanie splavu – zosúladenie termínov v rámci skupiny, zapožičanie chýbajúcich člnov, vybavenie odvozu skupiny a prevozu člnov, zabezpečenie ubytovania a stravovania, príprava rekvizít na krst tzv. „nevodákov“ pred prvou plavbou na vode, prípadne vybavenie potrebného povolenia na splav. V pôvodnom organizačnom pláne bola i plavba proti prúdu na motorovej plti z Jahodnej do Tomášikova, avšak technické problémy boli proti nám a bolo treba vymyslieť náhradné riešenie. Tak sa nalodenie na člny nekonalo v Tomášikove, ale v rekreačnom stredisku Park Madarász s cieľom večer zakotviť v Jahodnej.
Najväčším problémom zdarného splavu je vybavenie počasia. Nepomôže ani Iľko, ani Jurčovič, ani Jarošová a ani zaručené predpovede na „nete“. Malý Dunaj je nížinná rieka, ktorá odbočuje od hlavného toku Dunaja. Je splavná aj v letných mesiacoch a vďaka miernemu toku je vhodná aj pre začiatočníkov. Avšak plaviť sa 5 – 6 hodín v daždivom počasí by narušilo nielen rovnováhu vodáckej rodiny, ale možno by v nej lietali i hromy–blesky. Mysliac na všetky tieto skutočnosti cestou v aute k Madarászu, som si želala, ako organizátor splavu, aby nám bolo nebo naklonené. Zatiaľ to tak nevyzeralo, lebo autá pred nami boli bičované prúdmi z neba padajúcej vody a obloha v sivom šate neveštila nič dobré. Čím bližšie sme sa blížili k miestu nalodenia, tým už boli predpovede počasia priaznivejšie. Vedela som, že iba s vierou v náš úspech, môžem vplývať na naštrbené odhodlanie vodákov a s primeranou dávkou optimizmu prispieť k zdarnému zakončeniu plavby.
Pohľad na Malý Dunaj z prístrešku na brehu, na ktorý z posledných síl klopal dážď vo mne evokoval pieseň Pavla Hammela „V každom počasí“:
Jarný dážď
Má nás dávno rád, má nás dávno rád
Má nás rád
Jarný dážď
Dá nám kľúč od vrát, dá nám kľúč od vrát
Kľúč od tajných vrát
Jarný dážď
Nápadov bláznivých
Miesto sĺz
Pár kvapiek žiarivých……..
Splav vodákov – pohľad zhora
Pod prístreškom bufetu v Park Madarász bol vykonaný krst „nevodákov“ s použitím týchto matérii: vody z Malého Dunaja, pleskom pádla po zadku a dúšku liehoviny na odvahu. Potvrdenie o krste a pionierska šatka sprevádzala novokrstencov na ich prvej plavbe. Rýchlo nafúkať člny, nalodiť sa a vnoriť pádla do milosrdného Malého Dunaja. Nebo aj Malý Dunaj boli vodákom nakoniec naklonené. Obloha sa menila ako chameleón, zo sivej na azúrovú, z azúrovej potemnela a pohrozila aj obrovskými kvapkami, že keby chcela, tak by mohla. Vzápätí sa opäť pozlátila slnkom, o chvíľu pádlujúcu partiu pre zmenu skropila dáždikom, aby si vyskúšali aj nové pršiplášte. Nakoniec k nim bola zmierlivá a nechala ich plaviť sa nádherným klimatickým tunelom, ktorého okraje končili v hrmotných búrkach. Sobotňajšia plavba voňala sladkasto, vzduch prekypoval sviežosťou. Oči sa ponárali do zelene, uši počúvali speváčikov a vodácke duše plesali. Noví vodáci preukázali veľa statočnosti, postupne získavali i zručnosť v pádlovaní a hlavne spoznali tzv. „súlodenie“, v ktorom sa vodácka chasa sceľuje, dodržuje pitný režim a delí sa o zážitky. Prenášanie člnov pri sútoku Malého Dunaja s Čiernou Vodou dopadlo bez ujmy, ak sa neráta tá skutočnosť, že skupinu dobrovoľne opustili dvaja vodáci, ktorým to vraj už stačilo. Ostatní sa plavili ďalej, míňali kolový mlyn v Tomášikove, smutné vŕby, topole a osiky, keď sa pred nimi objavila scéna malého vodného divadlo. Vzájomne viedli spory, či to bola vydra alebo ondatra, ale nebolo to až také podstatné, pretože jej hra všetkých rozveselila a urobila krásnu bodku pred koncom plavby. Prvý vodácky deň skončil šťastne v Jahodnej.
Bahenný kúpeľ v Klátovskom kanáli
Nedeľné ráno sa kúpalo v daždi. Kvapky vody klopotali po streche ubytovacieho zariadenia. Prvá štvorka vodákov odišla hneď zrána. Ďalšia štvorka vodákov uprednostnila z časových dôvodov kúpanie sa v neďalekom termálnom kúpalisku. Dážď pomaly ustal a zvyšok vodáckej skupiny sa ničím nenechal odradiť od splavu v prekrásnej prírodnej rezervácii, ktorého vybavenie bolo dosť komplikované.
Jedno vodácke príslovie hovorí: Voda pred jedenástou je jedovatá!
Hoci neznalá tohto príslovia sa vodácka kompánia prezieravo nalodila pod mostom nad Klátovským kanálom až po jedenástej. Kanál bol úzky, brehy lemovala štíhla tráva a žlté hlávky kosatcov, tie pomaly ustupovali vysoký stromom, ktoré tvorili prirodzenú striešku nad vodou. Koruny stromov sa skláňali k vode a staré, vyvrátené kmene vytvárali prekážky na vode. Vyvrátený strom pretínal kanál z jedného brehu na druhý. Musel sa iba podplávať. Tri člny to zdolali bravúrne, ale na posledný čakal mat. Stačila chvíľka nepozornosti, malý náklon nabok a posádka člna sa prevrátila. Hoci voda už nebola vôbec „jedovatá“ a siahala čosi vyše pása, kvôli blatu po kolená, do ktorého sa nohy borili ako do rašeliniska, sa nedalo naskočiť do člna. Bolo sa treba vrátiť k padnutému stromu a po jeho kmeni sa dostať do člna. Bahenný kúpeľ, nakoľko nebol dobrovoľný, sprevádzalo rozhorčenie najmä ženskej polovičky posádky, ktorá si nebrala servítok pred ústa a emóciám dala voľný priechod. Nakoniec sa zmierili s nechceným kúpeľom, veď voda nebola až taká studená, ale v mokrých šatách to nebolo úplne „najvác“. Módna prehliadka na brehu mala ďaleko od svetových módnych prehliadok, no čakajúci vodáci to statočne ustáli. Po polhodinovom prestoji spôsobeným prezliekaní do suchého sa vo veselej nálade pokračovalo ďalej.
Klátovský kanál si nezabudnuteľný!
Unikátny prírodný poklad na Klátovskom ramene
Klátovským kanálom vplávali do Klátovského ramena. O tomto unikátnom prírodnom poklade bolo napísané: „Klasické riečne rameno vzniká oddelením od rieky. Zaujímavosťou Klátovského ramena je fakt, že nevzniklo oddelením od Malého Dunaja a nemá ani svoj prameň. Vzniká vďaka silnému výveru spodných vôd za obcou Orechová Potôň, v časti Lúky. Vďaka tomu je Klátovské rameno tokom s najčistejšou vodou na Slovensku. Je to unikátne miesto, ktoré kypí životom. Svojho času zaujalo dokonca chýrneho oceanológa Jacquesa Yvesa Cousteaua, ktorý ho zaradil do svojho dokumentárneho filmu o Dunaji.“
Rameno vydalo vodákom svoje tajomstvá a ukázalo skutočnú divočinu, úchvatné zákutia, ostrovčeky vytvorené z lekien a lekníc, vodné trávy tesne pod hladinou. Voda bola priezračná, dno pokryté mušľami. Labuť s mláďatami starostlivo z diaľky ochraňoval „našuchorený labutiak“ a dával tým najavo svoju silu a odvahu brániť si rodinku. Starostlivo ich obchádzali, aby nerušili. Volavky biele aj popolavé robili člnom predvoj. Všetky tie prírodné obrázky si uložili do svojich pamätí a ostáva im iba veriť, že zostanú zachované aj pre ďalšie generácie.
Štvorhodinový splav zakončili v kempe v Topoľníkoch, kde sa odmenili dobrým jedlom a unavené telá ponorili do liečivej vody v sedacom bazéne.
Veľká vďaka Klátovské rameno!
Autor: Alena Mlčoch Hromadová